A bol pes
Akonáhle bol pes hotový, oblizol božiu ruku a Pánboh ho pohladil
vľúdne po hlave.
„Čo by si si prial, pes?“
„Chcel by som bývať tu v nebi a líhať na rohožke pred tvojimi
dverami.“
„To nejde, nepotrebujem psa. V nebi nie sú zlodeji. Som
unavený, 5 dní som pracoval a je čas na oddych. Ty, pes, si môj
majstrovský kúsok, koruna završujúca dielo. Je dobre, že mi už
nezostala žiadna práce. Umelec by nemal prekročiť svoju inšpiráciu.
Keby som pokračoval ďalej, už by som asi vyrábal nepodarky. Choď
pes, chodˇna zem a buď šťastný.“
Pes sa zamyslel: „A čo budem na zemi robiť, pane?“
„Budeš piť, jesť, behať a strážiť.“
Pes sa zamračil.
„Čo ešte chceš?“
„Teba, môj pane. Nechceš ísť tiež na zem?“
„Nie, nie, pes. Nebo a hviezdy mi celkom stačia.“
Pes zvesil hlavu a šiel svojou cestou. Ale iba kúsok a potom sa
vrátil.
„Panebože, keby si mi teda mohol dať nejakého pána, takého ako si
ty.“
„To nejde. Čo je hotové, je hotové. Moja dnešná práca je skončená.
Keby som dnes ešte niečo robil, určite by sa to nepodarilo!“
„To nevadí“ povedal pes „keď sa nepodarí, len nech ho budem môcť
nasledovať všade, kam pôjde a ležať mu pri nohách, keď si sadne.“
A Pánboh pochopil, že tak veľkú prosbu by mal vyplniť. Šiel späť do
ateliéru a vytvoril človeka. Človek sa naozaj nepodaril, ale pes je
aj tak šťastný a spokojný.